Začalo sa to v armáde

(Hospodárske noviny, 19. 4. 2007)

Je ťažké stanoviť presný dátum, kedy sa zážitkové programy, alias ?outdoory?, začali po prvý raz používať. Medzi štáty, v ktorých sa rodila nová metodika vzdelávania, patrili jednoznačne bývalé koloniálne mocnosti ? najmä Veľká Británia a Francúzsko, ako aj USA. Veľkou mierou k rozvoju zážitkovej pedagogiky prispeli vo všeobecnosti armádne výcvikové programy, ako aj výskumy sledovania dynamiky tímu a vedeckého riadenia práce z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Mnohé výstupy z nich by sa dali využívať i dnes.

Prvé centrum Outward Bound
Inštitucionalizácia outdoorových programov v procese vzdelávania súvisí so životom a dielom nemeckého pedagóga Kurta Hahna, ktorý v roku 1941 založil vo Veľkej Británii prvé centrum Outward Bound. Táto myšlienka sa postupne rozšírila aj do ďalších krajín.
Založeniu centra však predchádzalo otvorenie Gordonstoun school v Škótsku, kde Hahn hoci len s dvoma študentmi v tridsiatych rokoch praktizoval svoju filozofiu pedagogiky, zahŕňajúcu aj fyzické aktivity ako beh alebo prežitie v prírode.
Druhým výrazným krokom smerom k inštitucionalizácii metodiky outdooru urobil britský lodný barón Sir Lawrence Holt. Vyslovil požiadavku výučby základných zručností prežitia pre námorníkov, nevyhnutných v druhej svetovej vojne. A tak po presťahovaní školy do Walesu vytvoril Hahn armádny program, v ktorom mladým námorníkom vštepoval väčšiu sebadôveru a ducha súdržnosti, zúročujúceho sa najmä pri bombardovaní nemeckými ponorkami.

Armádne začiatky zážitkovej pedagogiky sú obsiahnuté i v pomenovaní jej prvého školiaceho centra (outward bound ? v námorníckej angličtine znamená loď, ktorá opúšťa bezpečie prístavu a púšťa sa na šíre more).
Centrum propagovalo ústrednú Hahnovu ideu, že osobnostný rozvoj je rovnako dôležitý ako akademické vzdelanie, ako aj poznanie, že ľudia vystavení vonkajším výzvam a adrenalínovým situáciám získavajú väčšiu sebadôveru, redefinujú vnímanie svojich osobných možností a prejavujú známky spolupatričnosti a ducha kamarátstva k svojim druhom.

Americké aktivity
Na aktivity Kurta Hahna v roku 1946 nadväzuje Francis Scott, ktorý zakladá Brathay Hall Trust a spontánny boom vzniku ďalších britských centier ako napríklad Lindey Education Trust, The Leadership Trust či Skauting, ktoré ovplyvnili neskorší vývoj v USA i v Európe.
V USA sa inštitucionalizácia zážitkovej pedagogiky spája s päťdesiatymi rokmi a menom Josha Minera, študenta na Hahnovej Gordonstoun school. Počas desiatich rokov a s pomocou ďalších spolupracovníkov zakladá hnutie Outward Bound, založené na princípoch zážitkového vzdelávania. Jeho úsilie je zavŕšené v roku 1961 vznikom Colorade Outward Bound School. Sedemdesiate roky charakterizuje nárast centier a záujmu o novú metodiku, pričom proces vrcholí vznikom National Outdoor Leadership School, ktorá vychováva trénerov pre zážitkovú pedagogiku pre celé USA.

Zaostávanie Európy
Európa (okrem Veľkej Británie) v podstate až do osemdesiatych rokov minulého storočia akoby spala. Na začiatku ďalšieho desaťročia sa náskok USA odhadoval na desať a viac rokov. Prelomovým sa však stal rok 1995, keď práve v súvislosti s príchodom amerického automobilového koncernu do Európy sa vyše 250 európskych trénerov oboznamuje s americkými metódami outdoorového tréningu.

Podľa J. Neumana spracovala Monika Ondrejovičová