Firmy ťažia zo sily zážitku
Spoločne zlanený útes môže zmeniť vzťahy kolegov z kancelárie
Časom overený tím, ktorý ukážkovo komunikuje dovnútra i navonok a dosahuje viac ako uspokojivé výsledky, postavia okolnosti pred situáciu, v ktorej si aj šéf povie, že je to naň trochu priveľa. Alebo: skvelí odborníci v skupine si mesiac po zadaní úlohy nevedia prísť na meno, v lepšom prípade je nad slnko jasné, že nevyužívajú svoj potenciál.
Prípadne: zamestnanci zvyknutí plniť úlohy s veľkým dôrazom na čas začali byť benevolentnejší k termínom. Pokarhania nezaberajú, exemplárne potrestanie by bolo zatiaľ prehnané.
Namiesto viery v bezmedznú odolnosť ľudí proti stresu, rozpustenia tímu alebo čakania, či čas problémy nevyrieši, sa môže pri správnom definovaní cieľov ukázať efektívnejšie riešenie. Zážitkový víkend.
Jasno v cieľoch
Zážitkové vzdelávanie využíva metódu učenia sa formou zážitku na základe Kolbovho cyklu učenia. Americký teoretik vzdelávania David Kolb ho vypracoval v osemdesiatych rokoch a postavil ho na štyroch nadväzujúcich fázach. Konkrétnej skúsenosti, pozorovaní a reflexii, zovšeobecnení a nakoniec ? na testovaní naučeného v nových situáciách.
Základný menovateľ všetkých takýchto programov je rozvoj osobných zručností alebo schopností tímu. Prostredie nie je určujúce, no viac to zaberá v prírode, ktorá umožňuje využívať aktivity, ktoré sú v interiéri neuskutočniteľné.
?Výhoda vzdelávania vo vonkajšom prostredí je, že aktivity, ktoré riešia jeho účastníci na tréningoch, sú modelované odlišne od situácií, ktoré zažívajú na pracovisku. Ale proces ich riešenia korešponduje s procesmi riešenia pracovných situácií. Pri takýchto aktivitách dokážu ľudia svoje stereotypy sociálneho a pracovného správania sa prehodnotiť oveľa skôr, ako je to pri klasickom indoorovom tréningu,? vysvetľuje Juraj Surma, výkonný riaditeľ Štúdia zážitku ? Outward Bound Slovensko , firmy, ktorá tento produkt ponúka na Slovensku štrnásť rokov. Zo zážitku, ktorým na tréningu účastníci prešli, ktorý zanalyzovali a využili pri riešení ďalších tréningových aktivít, treba ďalej čerpať na pracovisku.
Či ide o zlepšenie pracovnej atmosféry na pracovisku, rozvíjanie komunikačných schopností v tíme alebo učenie manažérov firmy lepšej spolupráci, veľmi dôležité je presne pomenovať cieľ. ?Niektorý klient príde a vie úplne presne, čo chce. Ale stáva sa aj to, že by chceli pre svojich zamestnancov teambuilding, no nakoniec prídeme k tomu, že v skutočnosti hľadajú zábavu. Pre nás je dôležité, aby sa tréning skončil podľa cieľov, ktoré má klient stanovené,? hovorí J. Surma.
Orientačná cena zážitkového programu počas víkendu spolu s piatkovým popoludním pre 25 ľudí je približne stotisíc korún. Nič lacného. Aj preto platí, že treba byť čo najkonkrétnejší.
Ak zadávateľ nemá jasnú predstavu, firma mu namieša klasický zážitkový kurz, kde zahrnie najrozličnejšie úlohy. Zamerajú sa na neverbálnu komunikáciu, tvorivosť, konštruktívnosť.
?Aby si účastníci tréningu vyskúšali roly v rôznych typoch úloh a mali spätnú väzbu, ako sa cítili, čo by potrebovali od toho druhého, aby sa im úloha robila lepšie,? hovorí Tamara Greksáková z Outdoor Projectu Slovakia . Kurz by bol pri všeobecných cieľoch viac o tom, že sa ľudia spoznajú v nových situáciách a inak sa naladia.
Ale ak sú ciele kurzu určené presne, zadávateľ dokáže po návrate do práce reálnejšie pocítiť rozdiel. Dá sa skôr pozorovať, ako exaktne merať.
Rozmery zábavy
Ľahšiu komunikáciu a lepšie vzťahy po návrate z firemnej akcie na pracovisko vyzdvihuje Zuzana Paldanová z odboru ľudských zdrojov poisťovne Allianz. Metódy zážitkového vzdelávania sú podľa nej efektívny nástroj na zvýšenie motivácie a prehĺbenie spolupráce medzi firemnými odbormi. Väčšinou sa využívajú ako odmena pre zamestnancov alebo oddelenia, ktoré splnili plán.
Najväčšej popularite sa na zážitkových víkendoch v Allianzi tešia lanové prekážky, splavovanie riek, zlaňovanie a paragliding. Podľa Z. Paldanovej sa o takýchto akciách, ktoré väčšinou pripravujú pre 25 ľudí, ešte dlho rozpráva.
Hry a disciplíny v rámci ?zážitkových? produktov bývajú často podobné. Rozdiel je v tom, ako sa s nimi pracuje. Všetko závisí od prístupu.
Ak ide o zábavu, tímová hra je len obyčajná súťaž, družstvá bojujú o body. Ak sú zamerané na budovanie a rozvoj tímu, teda teambuilding, ide o čosi viac. Sleduje sa väčšmi proces a to, ako účastníci riešili úlohu.
Potom nastupuje spätná väzba, zhrnutie, vyvodenie záverov a akčných plánov. ?Táto fáza je pri učení jedna z najdôležitejších,? vysvetľuje rozdiel medzi budovaním tímu a zábavou T. Greksáková.
J. Surma hovorí, že sú firmy, ktoré na budovanie tímu využívajú rôzne mimopracovné aktivity. Napríklad partia ľudí z práce ide spolu na opekačku alebo pivo. Ale podľa neho je ich efektivita otázna.
Zážitkové vzdelávanie podľa J. Surmu netreba zamieňať s výsledkom, ktorým je v tomto prípade zábava. Ak chodia kolegovia z práce pravidelne hrať volejbal, hrajú v konečnom dôsledku len tí, ktorí to vedia.
Rovnako ako v pracovných momentoch, v ktorých o niečo ide, zaberajú hlavne tí, ktorí sú schopnejší. Ak sa má pracovať efektívnejšie, je škoda zahodiť potenciál tímu ako celku. ?Je lepšie naučiť sa ho využívať,? uzatvára J. Surma.
Prečo to funguje?
Šesť rokov využíva zážitkovú metódu vzdelávania spoločnosť ING. V začiatkoch ju zahrnula medzi vzdelávacie aktivity na popud holandskej materskej spoločnosti. Oddelenia majú vlastný rozpočet na vzdelávanie. Samy sa rozhodnú, kedy teambuilding potrebujú. Väčšinou ide o kombináciu so zábavnými podujatiami. Po tréningu ich vyhodnocujú, pričom nadriadený sleduje aj zmeny, ktoré sa odohrajú po nástupe do práce.
?Premeny sú vidieť, vyplavujú sa na povrch veci, ktoré ľudí tlačia,? potvrdzuje špecialistka pre nábor, výber a tréning v ING Marcela Slimáková. Podľa nej zaberá zážitkové vzdelávanie vďaka definovaniu cieľa, spôsobu, akým sa dosahuje, v kombinácii s prostredím, ktoré sa líši od toho pracovného. Neodškriepiteľná výhoda zážitku je, že je zapamätateľnejší ako to, čo ľudia počujú na prednáške alebo si prečítajú. Podľa T. Greksákovej je sila zážitku ľudí stojacich pri útese, ktorý majú zlaniť, obrovská. Súčasť každého rozhodovania je pochopenie, že aby sa človek pohol ďalej, musí urobiť reálny krok. ?Zážitok má o to väčšiu hodnotu, ak človeka istí kolega z vedľajšej kancelárie,? zdôrazňuje.
Priestor, kde sa dá zážitkové vzdelávanie dobre uplatniť, sú všetky manažérske a takzvané soft skills (jemné zručnosti), ktoré ľudia využívajú nielen na pracovisku. Medzi ne patrí komunikatívnosť, zodpovednosť, poctivosť, sebadôvera, schopnosť viesť seba aj iných ľudí. Dobrý príklad sú aj predajné zručnosti, ktoré sú doménou obchodníkov. Ladislav Ganzarčík, manažér vzdelávania obchodnej služby v poisťovni UNIQA, vzdeláva zamestnancov pomocou hraných situácií už niekoľko rokov. Zdôrazňuje, že typický príklad sú cvičenia, pri ktorých simulujú prostredie vnímavého, odmietavého aj ignorantského publika, ktorého reakcie si vyskúša každý účastník tréningu. ?V spätnej väzbe sa potom rozprávame o tom, ako sa počas cvičenia kto cítil, ako to vnímal. Výsledok je návod, ako zvládať takéto situácie,? vysvetľuje.
Jedna z oblastí, kde môže firma uplatniť metódu zážitku, je assesment centrum ? špeciálna diagnostická metóda, pomocou ktorej si firma vyberá zamestnancov z veľkého množstva uchádzačov. Väčšinou trvá jeden deň a podniky ju využívajú hlavne pri lukratívnejších pozíciách.
Tradičné osobnostné psychologické testy dopĺňajú práve cvičenia postavené na simulovaných hrách s rolami. V nich sa dá preveriť viacero schopností, pričom adepta sleduje viacero pozorovateľov a z viacerých uhlov pohľadu.
Pritom podľa M. Slimákovej nejde veľmi o to, či kandidát reaguje správne alebo nesprávne, ale ako sa dopracuje k cieľu. Pri modelovom riešení konfliktnej situácie so zákazníkom sa dá odpozorovať typ myslenia, skúsenosti, orientácia človeka na cieľ alebo na ľudí. A veľa ďalších vecí.
Nerozbitné vajcia
Ďalšia z vecí, ktoré sa dajú zážitkovo naučiť, je prezentácia a zžitie sa s firemnými hodnotami. Väčšinou je to potrebné, ak spoločnosť prešla nejakou zmenou, vyšpecifikovala si nové hodnoty, ktoré chce zaujímavou formou komunikovať dovnútra aj navonok. To je prípad firmy YMS, ktorá sa spojila so spoločnosťou GCWare. Obe pôsobili okrem iného v sfére integrácie informačných systémov a rozhodli sa pre fúziu. Dve rozdielne firemné kultúry spájali teambuildingovými aktivitami. Počas nich sa zamestnanci bavili o tom, čo v ktorej firme funguje lepšie a prečo.
Výsledkom analýzy aktivít, ktoré pre nich pripravila externá spoločnosť, boli ponaučenia a akčné plány pre prax. Kontrolór procesov v spoločnosti YMS Roman Šurina prišiel k záveru, že takéto aktivity treba opakovať viackrát, jednorazové majú menší účinok. ?Podľa mojich pozorovaní potrebuje jednotlivec od kolegov spätnú väzbu o tom, ako sa v jednotlivých cvičeniach zachoval, minimálne trikrát,? pripomína.
Tím môže mať za úlohu napríklad vyrobiť obal na surové vajce tak, aby sa pri páde z trojmetrovej výšky nerozbilo. Pri hodnotení celého procesu uvažuje, aká hodnota je pre firmu dôležitá a čo znamená dôraz na konštrukciu a kvalitu obalu.
Zážitkové techniky využili pri prezentovaní firemnej kultúry aj v UNIQA poisťovni. Hodnoty, ktoré spoločnosť vyznáva, bolo na firemnom podujatí treba predviesť kolegom pantomimickými scénkami. Približne dvestočlenné fórum skladajúce sa zo zamestnancov a spolupracovníkov firmy hádalo, o aké hodnoty ide.
?Akciu sme robili s dvoma veľkými skupinami zamestnancov a spolupracovníkov a stretla sa s veľmi spontánnym ohlasom. Publikum formu ocenilo viac, ako keby to bola klasická prezentácia, pri ktorej by sa pred ľudí postavil rečník,? uzatvára L. Ganzarčík.
Zážitkové vzdelávanie zaznamenáva momentálne na Slovensku boom. So záujmom rastie aj počet firiem poskytujúcich tieto služby. V prípade záujmu o služby takejto firmy je dobré zistiť si na ňu dopredu referencie, prípadne pýtať sa na kvalifikáciu, ktorú majú školitelia.
Martina Pažitková